6 dôvodov, prečo uprednostniť podnájom pred vlastným bývaním

Aj vy patríte medzi tých, ktorí sa rozhodujú, či ďalej platiť nájom alebo si zaobstarať vlastné bývanie? Nasledujúcich šesť faktov vás prinúti zamyslieť sa, prečo môže byť lepšie prikloniť sa k podnájmu.

1. Väčšia flexibilita
Neviazanosť na vlastné bývanie znamená viac možností realizovateľných v krátkom čase. Môžete sa v podstate kedykoľvek zbaliť a odísť za lepšou prácou, partnerom/partnerkou, nájsť si lepšiu lokalitu či väčšie bývanie.

Nič vás nikde nedrží, nemusíte zháňať kupujúceho, ktorý ponúkne za vaše bývanie tú správnu sumu. Nemusíte znášať náhle a nepríjemné zmeny vo vašom susedstve. A ak nastanú nečakané problémy vo vašom mesačnom príjme, určite sa viete ľahšie dohodnúť s prenajímateľom ako napríklad s bankou. Ste flexibilní a to sa v súčasnom svete počíta.

2. Menšie celkové náklady

Väčšinou sa nepodieľate na rôznych daniach a poplatkoch týkajúcich sa vlastníkov nehnuteľností (ako je daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, daň zo stavieb, poplatky za dažďovú vodu), rôznych poisteniach (hlavne poistenia stavieb) či drahších a väčších opravách majetku (pokiaľ ste sami nespôsobili škodu).

Najmä pri dlhodobých nájmoch šetríte na úrokoch z hypotéky – vlastné bývanie si síce zabezpečíte úverom napríklad v sume 120 000 eur, ale na úrokoch zaplatíte pri priemernej úrokovej sadzbe 2,3 percenta p.a. za 30 rokov zhruba 46 000 eur.

3. Výborná právna ochrana

Nájom bytu je chránený. Presne takto ho charakterizuje Občiansky zákonník (paragraf 685). Ak napríklad ani po vašom upozornení prenajímateľ neodstráni nedostatky, ktoré vám znepríjemňujú bývanie a teda zhoršujú vaše užívateľské práva, máte nárok na zľavu z nájomného. A to platí aj v prípade, ak by nebolo možné byt používať v takom rozsahu, na akom ste sa dohodli v zmluve. Tá by mala byť písomná alebo aspoň vo forme zápisnice.

Pokiaľ nájomník zomrie, nájom prechádza zo zákona na jeho deti, vnukov, rodičov, súrodencov, zaťov alebo nevesty, ak s ním žili v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Tento nárok nájomníka musí prenajímateľ napadnúť jedine na súde, ak sa domnieva, že neboli splnené zákonné podmienky.

V prípade, že máte nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, nájom bytu môže skončiť iba v presne zákonom určených prípadoch. Čiže ak sa skončí iným spôsobom, je také skončenie neplatné a vy máte právo pokračovať v nájme a užívaní bytu.

Ak sa nedohodnete, tak v zákonom stanovených prípadoch môže prenajímateľ zmluvu vypovedať, pričom minimálna výpovedná lehota predstavuje 3 mesiace. V niektorých prípadoch sa výpovedná doba môže dokonca predĺžiť až na 9 mesiacov a ani to nemusí stačiť na to, aby bol nájom ukončený. Ide najmä o prípady, keď nájom nebol zaplatený z objektívnej hmotnej núdze nájomcu. Ak však v tejto dobe nájomca dlh uhradí, dôvod na ukončenie nájmu odpadá a podľa zákona pokračuje ďalej.

Ešte nekončíme! V niektorých prípadoch je prenajímateľ zo zákona povinný zabezpečiť nájomcovi náhradné bývanie, preplatiť mu náklady so sťahovaním a strpieť prítomnosť nájomcu až kým sa nepresťahuje do nového.

4. Menej nervov

Zo zákona, ale aj z povahy samotnej veci, je zrejmé, že ako nájomca nemáte takú zodpovednosť ako vlastník. Každú väčšiu opravu alebo iný nedostatok iba nahlásite „domácemu” a ten sa musí postarať. Koniec koncov, je to jeho majetok.

Navyše, veľa prenajímateľov svoje aktivity oficiálne nenahlasuje. To znamená, že prenajímateľ väčšinou chodí po nájomné v hotovosti priamo k vám, aby skryl svoj zárobok a žije v relatívnom nebezpečenstve odhalenia, sankcie a budúceho zníženia výnosu.

Nezaplatenie splátky prenajímateľovi alebo jej omeškanie väčšinou nemá taký tvrdý a ďalekosiahly dopad, ako keď neuhradíte splátku hypotéky banke (samozrejme, platiť je potrebné v oboch prípadoch). To všetko vám vie zaručiť minimálne pokojnejší spánok.

5. Efektívnejšie využitie majetku

Samostatné vlastné bývanie je častokrát späté s potrebou vziať si úver a určitú čas ceny nehnuteľnosti dofinancovať z vlastného vrecka. Z dlhodobého hľadiska môže takýto prístup a ďalšie okolnosti (ako je zvyšovanie úrokov alebo predčasné splácanie, opravy, renovácie, zmeny vybavenia) obmedziť tvorbu rezervy a kúpu ďalšieho majetku.

Výsledkom síce môže byť nulová zadlženosť a vlastné bývanie, avšak aj vysoký vek, slabý ekonomický potenciál zárobku, žiadne alebo minimálne rezervy a dôchodok pred dverami.

Bývanie v podnájme je väčšinou stabilné a nevyžaduje si väčšie jednorazové náklady. Vznikajú tak prebytky, ktoré, ak sa rozumne spravujú, dokážu vyprodukovať takú ekonomickú silu, že budú financovať nájomné alebo akýkoľvek náklad súvisiaci s bývaním.

6. Bývať vo vlastnom nie je nevyhnutnosť

Vlastné bývanie nie je jediné riešenie a jeho preferovanie dosahuje niekedy až chorobnú úroveň. Mnoho ľudí pritom vychádza zo stereotypov či zaužívaných zvykov z minulosti. Nehnuteľnosti na Slovensku vo všeobecnosti však nedosiahnu taký vývoj, ako po páde železnej opony.

Túžba vlastniť byt alebo dom sa pritom úplne prieči štandardom v Európe, kde vlastné bývanie znamená luxus, ktorý si každý nevie alebo nemá záujem dovoliť. Ak sa chceme vyrovnať ekonomicky rozvinutým krajinám, nie je na škodu zamýšľať sa aj o tejto oblasti.

Zhrnutie

Cieľom tohto článku nie je zavrhnúť vlastné bývanie. Z praxe však vnímam, že vlastné bývanie nie je pre každého a mám pocit, že sa často prehliada druhá stránka veci. A tá je, že množstvo mladých ľudí sa pustí do tohto dobrodružstva len preto, že si myslia, že to je jediný možný spôsob riešenia vlastnej bytovej otázky. Nie je a treba mať na pamäti, že žiť v podnájme nie je nič zlé. Platí totiž stará múdrosť: „Bohatstvo nespočíva v tom, že niečo vlastníme, ale v tom, ako s ním nakladáme.”

Share on

Podobné články